Morča
domáce

Pochádza z Južnej Ameriky, z oblasti Ánd. V súčasnosti sa chová ako domáce zviera pre okrasu, vo svojej domovine aj ako zdroj potravy, resp. v ľudovom liečiteľstve, ako aj pri niektorých náboženských obradoch.

Staršie sa predpokladalo, že ide o domestikovanú formu druhu Cavia aperea a prípadne aj ďalších druhov, dnes sa uvádza, že ide o domestikovanú formu druhu Cavia tschudii.

V andskej oblasti Južnej Ameriky (Kolumbia, Peru, Bolívia a Ekvádor) sa morčatá chovali už pred 5000 rokmi pre mäso a kožušinu a ako domáci maznáčikovia pre deti. Sochy morčat, ktoré sa uctievali, boli nájdené pri archeologických vykopávkach v Peru a Ekvádore. Medzi umením starovekých civilizácií v Mocha bolo často zobrazované aj morča. Morča sa využívalo predovšetkým na liečebné účely, a to na diagnostikovanie chorôb ako žltačka, týfus, reumatizmus a artritída. Považovalo sa to za nadprirodzený spôsob.
Španielski, holandskí a anglickí obchodníci priviezli morča do Európy, kde sa rýchlo stalo exotickým spoločenským zvieraťom a obľúbila si ho aj kráľovná Alžbeta I. Prvýkrát ho opísal švajčiarsky prírodovedec Conrad Gessner v roku 1554.
Morčatá sú veľký druh hlodavcov s hmotnosťou medzi 700 – 1500 g (0,7 až 1,5 kg) a veľkosťou medzi 20 – 25 cm.